Vedu mám veľmi rád a považujem ju za jeden zo spôsobov ako byť v živote šťastný. Človek však zďaleka nemusí byť vedcom, aby sa dokázal tešiť zo sveta (koniec koncov ani veľa z vedcov to aj tak nedokáže). Preto občas - keď ma chytí slina a dovolí voľný čas a rodina - tak chytím klávesnicu, vyšlem zopár elektrických signálov zo svojich zatiaľ ešte živých mozgových neurónov, tento elektrický signál potom pretransformujem prostredníctvom biochemických reakcií na pohybovú energiu mojich prstov, ktorá sa následne pomocou kláves opätovne premení na elektrickú energiu v okruhoch počítača, následne cez monitor vyšle fotóny do vašej sietnice, ktoré vyvolajú elektrický impulz idúci do vašeho mozgu a.... ej, dosť! Jedným slovom, ja niečo napíšem a niekto si to občas prečíta. pokračovanie článku
Jadrový fyzik, pracuje v Japan Atomic Energy Agency, žije s manželkou a synom v Tokai-mura, Japonsko.
juraj_kotulicyahoo.com
